Počas skype rozhovoru mi bolo trošku ľúto, že moja známa nezapínala kameru, na čo ona s úsmevom v hlase odpovedala, že má neupravené vlasy, tak nechce, aby som sa zľakol.
A na dôvažok, aby nemusela vlasy upravovať, dodala: „Treba mať čas aj na strapatú hlavu.“ Zasmial som sa, ale aj zamyslel: Čo bolo v ten moment dôležitejšie – vidieť strapatú hlavu alebo zamerať sa na hlas, ktorý má túžbu čosi povedať?